Allisonin (ne) normalny zivot

Ahojte, mozno moj pribeh poznate, mozno nie, tak vam ho natrepem aj sem
UVOD

Konečne Ráno, konečne dobre a konečne sama...

Takto vyzerá opis akým by som opísala Nedeľu -je kľud, som voľná a je ticho..
Takto vyzerá ale bežná nedeľa. Táto bola hrozná...museli sme sa s rodičmi sťahovať..
Nenávidím sťahovanie. Načo vlastne je? Zbytočné starosti, zbytočne sama keď opustíš všetkých a zbytočne stratíš svoj denný rituál. Nie som ten typ baby, ktorá by bola dobrodružka a vyvedenie z denného „obnoseného“ rituálu by ju potešil...Ja zmeny nenávidím. Pritom by som už mala byť zvyknutá, lebo sa sťahujeme často. Až moc často. Skoro každý mesiac máme zhon, tato do práce, mama s balením a ja s novou školou...
Teraz si tatko udržal robotu dokonca ROK! Myslela som že tu už ostane, aspoň so v to Dúfala, lebo pri takomto „sťahováckom“ živote môžete IBA dúfať a snívať....
Môj tatko vždy vyletí z práce- lebo je až moc „mäkký“ a každý hneď na neho aj tú najväčšiu kravinu zhodí...A jasné, ostatný tomu veria, pretože tí nechutní klamári, ktorý žijú len pre väčšiu výplatu v práci, sú pre nich vždy pravdivý. Ale takto to už v tomto svete býva.
Teraz bol vyhadzov pre tzv. “zneužitie“ uniformy, lebo ocko uniformu nemal uniformu cez prestávku. Totálna maličkosť, ale tí slizáci s toho vedia dobre vyťažiť. Aspoň o pár drobných...
Teraz zase balíme kufre, a ideme do Winstonu. Predtým to bol Pleasantville, predtým Birmingbull, predtým Yorkton, predtým Greene, a ani si nepamätám čo bolo predtým...
Och, ja som sa zabudla predstaviť...
Volám sa Allison Atchisnová(nenávidím moje meno)

Moja mama sa volá Mildred

Ocko Luis

a moja prihoretá sestra Alicia.
Hlúpa je preto, lebo má krásne meno, predtým sa volala Lydia(tiež pekné) ale rodičom sa nepáčilo a zmenili jej ho.
A ja čo mám robiť? Nenávidím svoje meno, lebo jedna hnusná baba z našej triedy sa volá takisto ako ja!! A to ja nechcem! Je to hnusná blondína, ktorá myslí len na to aby nemala ani jeden milimetrovú šmuhu pod pusou od jej sprostého lesku!!
A moja ségra je jej naj kamoška!! Obidve hnusné barbiny a obidve hnusné blondíny, lebo Alice sa nechala prefarbiť. A vôbec tiež ku mne nemá žiadnu sesterskú lásku.
Pchá! Si myslíte?? Ohovára ma potkýna a celkovo ma ponižuje pred Jamesom Isbellom, najkrajším chalanom školy a celou jeho partiou!! Sme dvojčatá, ale ako sa podobáme imageom, tak sme rozdielne v správaní.


Koniec-ďalší diel Sťahovanie a Reštaurácia...

moj nazor poznas

aj môj

1.Diel Taky trosku o nicom, ale prave primojej takejto "klobaskovej tragedii" sa mi toto zrodilo v hlave, a okrem toho je to dost oleity diel
A tie obrazky...dufam ze dam dobre

Tak, a sme tu- vo velikánskom veľkomeste so znakmi po motorkárskych výfukoch -sme jednoznačne vo Winstone...
Milión reštaurácii, ale pochybujem že by tam podávali nejaké šaláty. V tomto meste nepodávajú nič iné ako nechutné klobásy, mastné omelety bez zeleniny, alebo jedlo z KFC. Ich obľúbené jedlo sú hamburgery z McDonaldu, na tie ich premastené kurčatá ani pomyslieť nemôžem...
Tak, ako som hovorila sme tu(najšpinavšom meste na svete) a vykladáme krabice do zadymeného, splesniveného, smradľavého domu...
Musím sa s tým zmieriť, dúfam že aj v tejto šerede si nájdem svoj rituál, aj keď nechcem...Dúfam a to je prvý krát že dúfam aby sme tu NEOSTALI.
Potom pojdeme na pohovor do školy, ale to už je „budúcnosť“.

Vráťme sa do prítomnosti- som v reštike, a ja som si dala tú „nechutnú“ klobásu, s presoleným a preocteným kalerábom. Nemám na výber, musím to zjesť...Na prvý krát som musela do toho žďuchať tak dlho dokým som si to aspoň nenapichla na tú vidličku. Hneď ako som si to napichla na ňu, vytiekla z druhého konca šťava...
„Bože, to takto musel začať deň?“ Zahrešila som nahlas. Bola som v reštaurácii sama ale aj tak som si rýchlo dala ruku na ústa -reflex- mama ma za to vždy poriadne vyhreší...

„Prosím Vás, Prosím Vás!!!“ Kričala som na casnika...po minúte čakania konečne priletel s prevracajúci mi očami...
„prosím Vás, mohla by som dostať pohár vody?“
„Jasné, bude to 36 korún...“
„Ale mne stačí len voda z vodovodu!“
„To nepodávame...prosím pozrite sa poriadne do menu...“
„Ale je to hrozne pikantné, prosím aspoň z vodovodu...“

Pracovník reštaurácie odišiel so vzdychom, nadávaním a prevracajúcimi očami, a s takým istým prístupom mi prišiel podať tú „vodu z vodovodu“
Ja som neváhala a keď odišiel za najbližší roh, zobrala som servítky čo mi sem doniesla s tou „gučou mäsa“ a šúchala moje najobľúbenejšie nohavice, teraz ich asi budem musieť vyhodiť...

Hneď ako som dojedla pribehla za mnou Alice, že musím ísť domov, a asi mám aj zakáz na pc...

"čo???" Zhúkla sm po nej...
"áno, lebo si odišla z domu sama, bez rozlúčenia a BEZ MOBILU."Posledné slová zdoraznila, ako keby ona bola moja mama...
"Ale to snáď nie je možné...111" Kričala som tam na celú reštiku...
Alice stále niekam čumela a priblblo sa usmievala...potom sa ujala slova a vypadlo jej z jej "prelesknutej papule""Drž hubu, ešte ma strápniš pred tamtým krásnym chalanom" Pvedala medzy zuby s ešte stále úsmevom na perách...
"Ale, vieš čo? Alice, nenervač ma, aspoˇteraz nie, prosím..."
Nereagovala, stále tam stála ako keby v tranzem, kývajúc, usmievajúc, a s umelým úsmevom...

Prebrala sa až keď počula hlasná cucnutie hlaavných dverí reštavrácie.
"Stoj!!" Kričala na mňa ako zmyslov zbavená a tiež mávajúc, ale s úplne iným úmzslom ako pri tom chalanovi...
Bola som dnešným dňom totálne znechutená, a to ešte nemyslím na rozbalovanie a zajtrajší prvý deň v škole....

Ke som prisla domov a uvidela tu hromadu karbic, tak som sa rozplakala. Vsetko to na mnaprislo, ta unava, ten stres, vsetko...

Potom ku mne prisla nasrdena matka a zacala "Ak si myslis, ze tymto hranym narekom nejako ovplyvnis moje rzhonutie na zakaz pocitaca, tak sa moja draha mylis..."


Ja som nastvata vybehla hore do izby (ani neviem koho, bola hnusna, studena a nechutna) zvalila sa na zem vypustila zo seb vsetky emocie..

Moja obava sa naplnla, a hned ako som zisla a zobrala svoje kufre, tak za mnou docupitala azacala odznova "Ale kamze, princeznicka?? A vies ktora je vobec tvoja izba??"
Trikrat som sa nadychla a aspon trochu kludne som odpovedala lahkou otazkou"Nie"
Tvoja je ta v ktorej si sa teraz valala po zemi ako nejaky idi*t..."

"Coze? To nedoprajes ani trosku porozumenia a lasky k mojej strane?"
A ona na to" Dokial sa budes spravat takto, tak nie..."
To bolo na mna moc. Skoro som sa neovladla a vlepila jej facku...vtom ale pisiel ocko...

"No caute rodinka, mama tu trvaly pobyt, mam zmluvu!!!"

Mama sa mu bezala hodit okolo krku, Alice si pytala kreditky, a mne sa len stale ozyvala ta veta:trvaly pobyt...


"To NIE!!!"Zvriskla som a utekala zase do mojej"nadhernej" izbycky...
Moja nadherna rodinka sa len na mna pozreli, a ked som zaliezla hore, pocula som iba jak otvaraju sampanske...

Ospravedlnujem sa ze je to bez diakritiky, ale mam anglicku klavesnicu...

Dalsi diel:Oslava a prva stretavka...

Za hodinku za mnou priliezol tatko...a prehodil svoj preslov:"Viem ze sa ti v tomto meste, state, a ani dome nepaci*pozrela som na neho skaredo*"Dobre, dobre, ty to tu NENAVIDIS, ale mam pre teba prevapko!!! Hodil na moju plachtu navy mobil a hovoril-to je pre teba...beries ho??

"Aku mam podmienku?" Opytala som sa na rovinu...
"No...ehm...pojdes s nami dnes na oslavu do srestauracie??" Ledva zo seba vykaslal, uz sa ma boji, lebo na posledy ked m daval podmienkutak som donho hodila stolicku

"A slavit co?" Opytala somsa znudene. "No...to som ti este nedopovedal..."Povedal potichu a zvalil sa na studenu drevenu stolicku vedla mna.
"O co ide?? Nemusis okolo toho chodit ao okolo horucej kase!!! Proste to vyklop!!!" Vyhukla som zo seba. Viete, emocie v mojom pripade az velmi vybuchuju..
"Nemusis pomne hukat!!! Viem ze je toho na teba dost!!! Proste ta prijali na skolu aj be pohovoru, dnes vecer je spolocna vecera v naj retauraci mesta a ty pojdes s nami a basta!!! Moje posledne slovo!!!"
Boze moj!!! prijalima do novej skoly???

Zbehla som o schodoch dolu, kde prave bola moja mama a moja "uzasna" segra..

Nechcela som pocut ich kraviny, ale spytat som sa niekoho musela:"Kde je ocko?"
"Ocko zaraba korunky milacik, a co ty skoncilo ti blaznenie, bluznenie, a a dalsie veci co robia iba debili?"
Odpovedala mi mamicka...Ako vzdy, trikrat nadych, Ali, bude to v pohode...hovorim si vzdy ked ma ytoci-pri kazdej debate s nou a sestrou...

"A zevraj ma prijali do skoly, mamicka??" Zacala som s nou hrat hru...
"Ten debil ti uz vsetko povedal??" Povedala nastvato.
"Myslis tym ocka??"Opytala som sa uz aka nastvata, ledva som jej nevlepila, len tak, medzi zuby..
"Nie, myslim tym toho debila ktory nedodrzi sluby a .."
"Zaraba preniaze, mamicka..."

Mama otvorila hubu, asi chcela vslovit neco v tom zmysle, ze som drza, ale ja som ju predbehla:"Zavri tu pusu, je to neslusne!!!"
A so smiechom odpochodovala do izby...
Vecer sme sa chystali, musela som ocinovi slubit ze budem mat to co mi mamina oblecie a ako ma mama celkovo spravi..
Musim mat odporne saty a vlasy pekne hladko natupirovane, ach, ake tazke to je pouzivat mamine vyrazy..
Potom este 3 hodiny kazanie co mam a nemam obit+co je totalne nevhodne pre DAMU...
Nasa krasavica Alicia sa prichistala sama, krasne, a dokonca bola u kadernicky, dat si osrihat vlasy!!! Ja som namiesto v pohodlnm kresle ukadernicky, musela sediet v tvrdej stolicke v nasej kuchini, s maminimy rukami stale sticujucimi, a ajej stiplavymi, pikantnymi recami.

Dosli sme tam, do krasnej restavracieLa Costa. Bolo ta vela volnych miest, ved to bola velikanska restavracia...Bola som v pomykove uz len ed som to videla, ale tco som neskor zazila bolo strasne.

Mama povedala: tamten chlapec a a to dievca dnes veceria s nami a ich rodicia tiez, pozvala ich Alicia. Chod si sadnut, ja idem na WC.

Allison Snellova a James Isbell sedeli vedla seba niekedy na seba skaredo pozreli, ale preco ved sa pacil aj jej, nie??

Allioson, zavidim jej jej mamu, je srasne pekna a strasne dobra, vie sa postarat o sovje deti, nie ako moja MATKA. Sadla som si tam, James mi pokyval hlavou na pozdrav s Allison sme na seba hnusno pozreli, a potom prisiel zostatok.

Moja familia plus Juan Isbell bozkavajuc a obchytkavajuc Allisoninu mamu. Zrazu mi to zaplo:Allina mama a Jamesov tatko sa dali dokopy, takze Allison uz viac nemoze mat zalusk na Jamesa, lebo mozno uz budu surodenci!!! Vyjasnil sa mi usmev na tvari, a posunula som sa blizsie k Jamesovi, ak aby si pri neho nemohla sadnut Alice. Ta ked uvidela ze som pri nom hnusno zaganila, a ja tiez. Potom prisiel casnik. Objednali sme si tie najvacsie lahodky, ake sme chceli, ziadne klobasy...Zrazu som zacitila ze cosi mi padlo do lona. Bol to papierik. Otvorila som ho a tam stalo :Sme svami v skole. Zajtra po skole, o 5 v parku."

Pozerala som sa okolo, myslela som si ze si niekto so mna len vystrelil, ale ked som nikho chychotajuceho nezbadala, pozrela som na nas stol. James na mna sladko zmurkol, a posepkal:"Prijimas?" Ledva som dychala, ale musela som sa nejak ovladnut, a zakyvala som hlavou, ale bolo to take prudke, ze som si skoro hlavu odlomila.

Potom sme uz len dojedli, lucili sa a pri luceni mna a Jamesa padla moja prva pusa....
Dalsi diel-Stretavka

super foto hlava az nekde v podlahe a na diel moj nazor pozna s

Nastupovala som do taxiku, este stale ohurena tym bozko, a buducim randem s Jamesom. Nevedela som si vyhustit z hlavy jednu otazku-Preco prave JA? Je vela ovela krajsich dievcat ako som ja-
Aj Alicia, ale na Jamesa asi nezabera…Ktovie ci ten bozk videla…
Prebrala som sa az v taxiku na silne stipnutie sestry do stehna. “Au” skricala som.
“Co je zlato, zacal ti mozog rast?” Opytala sa ma mama.
“Ha, ha.Velmi vtipne. Poedala som. Vlastne som teraz bola vdacna Alicinmu cinu koli jednej veci. Pozrela som sa tajne na papierik este raz. Stalo tam:Sma s vami v skole. Zajtra o 5 po skole”
Sme s vami v skole?? Co tym myslel?? Dufam ze nemyslel aj Allison, lebo keby ano, tak…”To nie!!”
Skrikla som. Mama pokrutila hlavou, a ja som sa schuverila na sedacu.
Ked prideme domov, musela som utiect pred realitou. 1. Vec-Vojst do nasej vsivavej kupelne, ktora smerdi plesnou, zabrat si jednu sprchu, zamknut sa, potom si lahnut a precitat si nejaku knizku. Teda mam len jednu-Ferdom Mravec. Dakujem, nic z tohto krasneho vecea nemam…
Co to hovrim, bozkavala som sa s Jamesom!! A zase som snivala….
“Hej, ty sliepka, zobud sa.!!” Kricala mi rovno do ucha s pobavenym hlasom do ucha.
“Nemusis po mne tak hukat!” Srikla som jej do ucha. “Ani ty mne”. A zacala sa rechtit. “Ale asi z tolkeho snivania ani nevies kde si-v taxiku!!” A vyprskla smiechom.

“Coooo??” A hned som sa prebrala. Lezala som v taxiku, a sofer cakal kym sa preberiem. Ked som uz konecne vypadla z taxika, sofer nevahal a hned nastartoval.

Pritom som si Zasekla kusok siat vo dveroch a stala sa mi ta najvacsia trapnost- saty sa mi vyzliekli. Stala som tam pred nasim domom, naha, iba v spodnom pradle.
Alicia sa chytala za brucho, zavalila na zem a tak sa rehotala ze hovorila mame aby zavolala sanitku. Ja som tam len rychl preletela dovnutra. Obliekla som sa, ale potom mi mama uz buchala na dvere, ze uz ma mist spat. Tak som sa prezliekla este raz a to do pyzama. Presne viem, co ma caka zajtra. Prvy den v skole. Ach, ako ja tie Dni “D” nenavidim…

Rano, presne o 7 ma mama volala aby som sa ponahlala, ranajky sun a stole. Alicia bola uz oblecena, vifintena, nalicena, osprchovana, ale ja som bola rada ze vobec zijem. Som strasne unavena. Pomaly som kracala dole schodmi, v pyzame, rozcuchanych vlasoch a bez make-upu.

“Pre boha, ty ale vyzeras” poznamenala mama ked som vosla do kuchyne. “Dakujem, strasne moc, za toju az moc prehnanu uprimnost, mami” “Nemas zaco, zober si tie cerealie do izby, aleb ich zjedz tu. Zjedla som ich tam,dnes sa mi nechcelo uz prejst ani millimeter. A este do sprchy…kracalasom pomaly, az dovtedy kym som sa nepozrela na hodiny-8.00 a autobus uz trubi 8.19!!!
Letela som ako vichor, nic ma nezastavilo, a ani nebolelo. Utekala som, kaslala na vyber obleceia, vybrala som prvu vec co som nasla, a isla sa nalicit. Nic extra, iba spirala, make-up, lesk a ttrochu tienov…

Ked sme prisli pred skolu, skoro som odpadla, bola malicka, ale trasne zlata…Taka stara, tehelna, anglicky typ.Strasne sa mi pacila. Nieco ma s nou zvazovalo….
“Preboha!!” Zvolala Alicia, ked uvidela nas novy”2. Domov.”
“A to je co za sitnu skolu? Pozri na papier neni to taka ista, ze nie??”
Ukazovala mi velku, preskleneu budovu. “Alicia, neboj, az ta naucia aj citat…Je tam napisane-Buducnost skoly, nie Pritomnost!!!”
Alicia sa zacervenala, a potom len povedala. Najprv za riaditelkou, potom s riaditelkou za ucitelkou, a nakoniec hladat Allison.” A” “Koho, poznas tu snad niekoho?””James” “Aj te je tu?” “Ano” “a ty to odkial vies?”
Vedela som ze na tuto otazku dojde, tak som na nu lahko neodpovedala a isla popredu za riadielkou

Ked sme prisli do iaditelne, bola tam mladucka zena, pochybujem ze o je riaditelka…Prave nieco robila na pocitaci.
Dobry den, zaklepkali sme na jej stolik, narovnala sa tak rychlo a som sa divila ze si nezlomila vazy.
“Paneboze!” Skrikla Alicia, zakryla oci,asi mysela na to iste co ja-poknutie jej chrbtice.
“Stalo sa ti nieco, preboha\?”Nalakala sa aj ta dama.”Nie, nic” Povedala poriadne cervenajuca sa Alice.”A za kym vlastne idete, dievcence?” Za pani riaditelkou. Odpovedala som za este stale vylakanu Aliciu.”Ahh, jasne, Ali a Alicce, Atchinsnove, zatukala si na hlavu.”
Pola mi velmi sympaticka, nieco ma snou spajalo…
“Podte za mnou” Postavila sa od toho stroja, a isla za riaditelkou. Ked sme tam vosli zhrozili sme sa obe.

. Bola tam stara pani, strasne skaredu tvar mala. “Sanite, na co kukate?” Ohriakla nas.
“Prisli sme, sme tu nove…” Ododlala som sa rozpravat. Nechcela som tam s nou trcat este cely den “Ja viem, Allison a Alicia.” Ovedala a zaskerila sa. “Ano.” Povedala aj Alicia uz nieco.
“Tu mate rozvrh hodin”, ukazovala na nejaky zdrap papiera na stole, “a jak ho stratite, vyletite zo skoly.””Jasne pani…”To som nemala hovorit, lebo…”SLECNA! SLECNA Gandyova!!!”Zacala trieskat do stola, a hulakat po mne. “Dovidenia, SLECNA Gandova…”odpovedala som a padala prec. Alicia tam stala ako stolny stlp, a hned ked pocula moje utekanie, bez pozdravenia, utiekla tiez.
“To co bolo za monstrum?” Opytala sa cela lapajuca po dychu.
“Ja mam Textilny Design, este keby som vedela co to je” zasmiala som sa 1. Zaa tento nudny a strasidelny den.”A kde je moj rozvrh?? Kricala Alice a zacala hystericit. Ja som prehodila ocami a podala jej rozvrh.

“Ja mam…”a zbledla. Ja som sa isla pozriet a vyprskla smiechom.”Vytvarnu!!”
Alicia na 100% nenavidi vytvarnu.

“Preco j?” Rozplakala sa a zvalila san a lavicku.

“Och boze!” Zrazu sme zaculi nastvaty a mohutny hlas.”Ta lavicka je cerstvo natreta, nevies citat?”
Alicia sa hned zdvihla a ked na svojich nohaviciach uvdela velky cerveny flak, rozplakala sa este viac. Ten chlap prekrutil ocami, a zapisla na pistalke”Dobre krpci, mozete it do tried”
“V com pojdem ja?”Opytala sa potich Alice.”Oblec si telesnu” Bolo mi jej luto…dnes toho bolo na nu fakt vela….

Isla na zachod a tam sa prezliekla do svojho telesneho uboru.”Vsetci sa mi budu smiat” A znovu sa rozrevala, tou uz ale do zachodov prisla ta sekretarka, a zpovedala “A co tu robite vy? Aha, pockajte asi neviete kde mate triedu, odprevadim vas…” “Isli sme s nou. “Ukaz rozvrh”Povedala Alicii , vytvarna, Pani ucitelka Hattnova, zasomrala si”Pod tu to je. Boli sme v malej triede, s vela malovacimi stojanmi.

.”Pani ucitelka, toto je vasa nova ziacka Alicia Atchinsova. “No nazdar, Allison, ukaz jej novy podstavec. “Mozes ist dalej, chod vedla Alli…”

“Ano, bola tam Allison, buduca sestricka Jamesa….

“A ty…ukaz rozvrh.”Povedala sekretarka, jasne, pani ucitelka Herrerova.
Ked sme prisli na textilny design skoro som odpadla. “Sitie?” Povedaa som nechcene nahlas. “Ao, si u spravne, sadni si tam.” Ukazala na volne miesto vedla Jamesa ucitelka Herrerova. Sili sme vselijake kraviny, bolo to lahke, ale odporne, hlavne ta ucitelka.

Dalsia hodina-Keramika-Pani ucitelka Galarzova, paneboze, preco tu maju iba uelecke prace?
Pani ucitelka Galarzova bola strasne zlata, vedela pochopit,
A Alicia malaTelesnu . Aspon sa nemusela prezliekat, a mala ju vo fitku.To je aj tak jedno mam teraz –biologiu. Prislo mi zle. BIOLOGIA? Nenavidim ju!! Este viac ako Alice Vytvarnu!! Prisla som na Biologiu, bola tam neskutocne odporna “SLECNA Berlinova”

“Sadnite, nekecajte, piseme pisomky, a na novacikov kaslem. Maju to vediet.” Povedala a zaganila na mna…” “Vyskerila som na nu moje zubky, rano nedokladne vycistene a ona pokracovala svojim nudnym vykladom…

Cez prestavku som isla do jedalne, sedeli tam uz ostatny…Aj Alicia, a James a aj Allison. Alicia sa silmo rechtili a James ukazal aby so si sadla vedla neho. Ukazala som ze si musim ist kupit jest, a potom za nim sadla. Pocitila som puto, ze konecne som si nasla kamosov, a aj frajera, vsetko sa mi vyjasnilo ruzovo, a som stastna…az moc. Ja viem, ked vidim nejaky film, alebo citam pribeh, vzdy sa to krasne premeni na strasne, ja si teraz len prajem aby to tak nebolo…
“Co mate dalsiu hodinu?” Opytala sa Allison.”Jam mam Anglictinu, a potom hned Slovencinu s tou istou ucitelkou a v tej istej triede.” Odpovedala som. “S Hackerkou?” “Prosim?” “S pani ucitelkou ackerovou?” Pozrela som sa do rozvrhu este raz a povedala, “No, ano…””Allison povedala:Dnes prides domov nesor.” Prec myslis?”Opytala som sa najivne. Allison povedala:Vseci maju po skole en co sa ukazu v jej dverach…vsetci az na, Robyn Hackerovu, je to hnusna baba, Hackerovej dcera…”
“Hadam to nejako prezijem” povedala som ale uz z toho opisu som nemala dobry pocit…
“Ja mam Design jedla, s jednym hnusnym teplosom, tucnym jak hovado, a tiez aj odporny…aspon keby bol pekny…” Zacala sa chichotat Alicia. “Ty si svina,” Zvolala som ponj a hodila do nej nejaku hnusnu prisadu z mojho sendvica.”Potom sme sa tam este dlho rehotali…Az dokym..
Som nepisla na Anglictinu-slovencinu.

Tvarila sa uplne vynimocne. Nemala som z nej dobry pocit. Tak a mame tu novu studentku-Allison Atchinsnovu, sadni si prosim...” Povedala s jej nechutnym prizvukom, a potom nas len vyucovala. Jej motto bolo:jak ti to nenahustim do hlavy dnes, tak zajtra ti ju obacham o tabulu”
2 hodiny snou ubehli pomaly, nechutne, a cely cas san a mna oporne pozerala…
Potom sme mali spolocnu hodinu herectva, s pani ucitelkou Stubbsovou, mila pani, a aj s Allison a Aliciou, a potom uz len do kniznice spravit si ulohy…
Den ubehol rychlo, ale stale ma este nieco caka, 1. Rade…
Po skole, som utekala domov, nahodila sa pekne, a nalicila, mama mi ani nemusela nic odporne hovorit, a uz som bola v parku.

Nadhernom, rozlahlom, tichom. Bolo 5 hodin, v lete palive slnko, romanticke, okolie, vyzeralo to ako sen…

potom tam prisiel James…
Dalsi diel-Vysledok prvej stretavky a stahovanie...

moj nazor poznas

Pri Jamesovi sa hýrili samé baby…
James ma vždy len odtiahol vedľa, ale ony vždy priliezli.


Bola tam dokonca aj Jeannette Hite a Lucille Lockett, dve hnusné pätolizačky, z našej školy…
Toto rande nedopadlo dobre…najprv tie baby, stále utekajúci James aj so mnou, a potom mi ešte aj zavolala mama…Nebolo to ľahké stopnúť…tak som Jamesa pozvala k nám. Veľmi nerada!!! Do toho svinčíka a s otrasnou ozdôbkou - mamičkou. Alice bola v predsieni, balila. Počkať -balila?? Prečo?? Že by sme sa znovu sťahovali?? To nie!!!
“Nazdar, hrdličky” Zachichotala sa Alice. Mierne som sa na ňu usmiala a potom zo seba vykoktala -“Ale A-alice prečo b-balíš?
“Aaaale, ocko dostal vyšší plat, sťahujeme sa do nádherného, moderného domu, a neboj je to len o uličku ďalej…” Mierne som sa ukľudnila. Toto mesto sa mi zapáčilo. Prišla mama. “Ahoj, špindíra, ako si-“ a zbadala Jamesa” Ahoj zlatíčko, nevedela som že chodíš s Jamesom…” povedala presladeným hlasom. ”Áno chodím, a čo ťa do toho?” Rozhodne sa pred ním len tak pretvarovať nebudem. “Žiadne hry, mami, môžeš mi nadávať ako normálne…” Pobozkala som Jamesa a pozvala ho ďalej. Vedela som, že nerobím dobre, do takého hnusného domu, ale bolo mi to jedno, dúfam že aj jemu…Boli sme v mojej izbe, sami, nerušení…Pobozkala som ho. Neskôr ešte viac. Potom som mu povedala čo k nemu cítim, a aj on mne to isté. Bola som rada, taká rada, nevedela som čo mi toto mesto pridá ku šťastiu…
Ďalší deň sme sa mali sťahovať. Pre mňa krutá realita, ale v tomto prípade až moc krásna. Že vraj je ten dom fakt pekný, teším sa moc….

Prišli sme tam a skoro sme onemeli od úžasu, toto ma byť náš dom??
“Woooow, a big woooow!!!” Začala Alicia skákať od radosti.
“Je to tu krásne, a čo ty na to, Alli??” “Je to tu pekne, mami.” Krásne sa na mňa usmiala. Takto by to ale hrať nemohla, asi to bol úsmev od srdca…
Boli sme tam, pri jednom supermodernom dome, ktorý bol novo postavený…
Na oslavu ideme na kupko!!!
“Yea!” Skríkla radostná Alicia. Inak to nebolo ani so mnou, ten dom bol nááádhernýýý.

A nemáme v dome bazén? Spýtala som sa. “Tak radšej sa budeš kúpať medzi ľuďmi, aby si sa nejako predviedla, nie?” Žmurkla na mňa Alice. “Zavolám Jamesa.” Povedala som “A ja Allison” Doplnila pozvánky. Včera nám mama kúpila nové plavky, a boli superné! A klamala by som, keby som povedala, že sa v nich pred Jamesom predviesť nechcem. Stála som pred zrkadlom, pozerala sa na seba a pritom si opakovala v hlave slová, čo pred ním poviem. Nechcem zo seba nič nevhodné vypotiť, nechcem sa ani zakoktať. Vyhľadala som jeho meno v zozname a šťukla tlačítko, ktorým som vyvolala hovor. Po krátkej dobe sa ozval jeho hlas:”Ali?” “Áno, chcela som sa ťa spýtať či s nami nepôjdeš na plaváreň. “Ale jasne, kedy idete?” Teraz, len sa prezlečieme.” Ok, za 10 min. som tam.” Zlozil telefón a ja som cítila, že som červená ako repa. Rýchlo som na seba hodila plavky, na to nejaké zvyšky oblečenia, potom sa iba prezlečiem, nenávidím prezliekanie na verejnosti, teda konkrétne na plavárňach a v kabínkach.
Keď sme tam prišli, bolo tam málo ľudí, dúfala som, že sa to tam nijak moc nezaplní, lebo nenávidím, keď je milión ľudí v jednom bazéne a nemám ani meter štvorcový voľného miesta. Z každej strany na teba strkajú, do očí…

O chvíľu prišiel James, už v plavkách, obdivujem ho, že sa nehanbil. Privítali sme sa objatím, bozkom, a zakývaním Alli.

Potom som už len zo seba strhla malú minisukničku a išli sme skákať do veľkej vodyyy! Milujem vodu, naplňuje ma šťastím, voľnosťou, pokiaľ však to nie je tak, ako som hovorila pred chvíľou. Nakoniec som cela vymahana, povykrúcaná, a obúchaná o steny bazéna z neho vyšla a sadla si. Možno aj neberiem hnedučkú farbu..

James, iba sme sa rozprávali. Povedal mi, že rodičia sa sem sťahovali a tiež to tu zo začiatku nenávidel, ale keď zistil že som tu ja, tak sa potešil, že aj oni to tu majú zostať natrvalo….Natrvalo?? Áno!!!
Život sa mi obracia na ruby, ale tým krásnym spôsobom…

Dalsi diel-Laska na prvy pohlad a prekvapenie

Alicia:

Stretla som sa so Stevom na tej plavárni. Už len keď mi pozrel do tváre tými jeho krásnymi modrými očami, vyceril na mňa tie jeho vybielené zúbky a opýtal sa aké je číslo na taxíky, podlamovali sa mi nohy…

Bol taký očarujúci, nijaký velikánsky kus, ale bolo vidno, že je citlivý, romantický, a jemný…

Za pár minút som bola jeho a nechala sa opantávať tou jeho kolínskou…
Bol očarujúci, a najväčšie šťastie dňa bolo, keď ma pozval na večeru.

Do tej reštaurácie, kde sme boli aj s Allinou, mojou, a Jamesovou rodinou. Bude to romantické, budeme tam dvaja pri jednom stole, a on bude mat pekné oblečenie, navoňaný, prekrásny….Sú to moje sny, nie vždy sa splnia doslova, ale som Baran, takže poriadne snívam a čakám kým sa to nesplní...

”Aliciaaaaa!!” Kričala na mňa Alli.
”Čo chceš??”

“ Je tu tvoj nápadník,” prišla do mojej izby a povedala s tajuplným hlasom.
“Panebože!” Skríkla som, vyletela z postele, a rýchlo sa chystala. Koľko mi inokedy trvá vybrať oblečenie, dať dole masku na tvar, a namaľovať sa, teraz som to však mala všetko do 10tich minút.

“Už letííím!” Skočila som zo schodov a priamo do Stevenovej náruče. Voňal tak, ako som si to predstavovala. Bol aj krásne oblečený…sny sa zatiaľ plnia…

Pozerala som sa, ako sa títo dvaja stískajú a držala som jej palce, nechcem aby sa kvôli nemu potom trápila….Steve sa mi zdal ako výborný chalan, ale nie vždy sa treba pozerať na výzor. Srdce neoklame. Trochu som žiarlila, aby som pravdu povedala, ale to len preto, že momentálne nie som s Jamesom. Veď on je moja životná láska….To je jedno, aj tak mám iné starosti.. Mama sa posledné dni správa akosi divne, je milá, hovorí mi pekne ,zlatíčko, alebo - “Srdiečko, poď sem, prosím ťa, a aj ty Alice.” Áno, takto som myslela. Alice rýchlo zabuchla dvere, aby už konečne vypadla, lebo hlasy išli z obývačky, našej veľkej rodinnej obývačky, kde bývajú nudné zhromaždenia rodiny…
“Kde je Alice?” pýtala sa prekvapená mama rozvalená na sedačke…
”Išla na rande so Stevom, deje sa niečo?”
“Ale nie, srdiečko, chceli by sme ti totiž len niečo dosť dôležité oznámiť, zmení to dosť náš život…”
Striasla som sa, tieto vety nenávidím…
”Luis, kde si toľko!” Nasadila mama vyšší tón.
“Už idem, miláčik!”
“No, tak si sadni, nie?” Ukázala mu mamina rukou vedľa nej a mne hlavou naznačila, že si mám sadnúť vedľa.

“Takže…,” naznačila som aby si pohli, mam ešte úlohy…”No, viem že sa máš ešte učiť,” nasadila mama tón ako by mi to pripomenula, pritom mi aj vzala výhovorku, aby som odišla skôr…

”Ale no…ako to povedať…my sme s ockom, akosi, no…čakáme,” koktala.
”Bábo,” vysypal zo seba tato, nenervózny, pohodový…

”Čože??” Pozrela som na nich vygúľanými očami.
”Áno, ja neviem či sa tešíš, alebo nie, ale prosím, dopraj nám to Alli, sme s tým obaja zmierený, spokojný, atd.. Hmm.. Šťastný je dobrý výraz tiež.” Usmiala sa na ocka mama.
”A-ale.”

“Prosím...,” pozrela na mňa mama s tými jej očami krásnymi…
”V poho, beriem späť, nevadí mi to a ak ma ospravedlníte…,” odišla som do mojej izby, hodila sa na posteľ a rozmýšľala, čo by mi to v živote dalo +, a čo -…
Rozmýšľala som asi pol hodinu, zrazu prišla Alicia.

“Počula si to?” Povedala.
”Myslíš tú novinku od mami?”
“Áno. Čo si o tom myslíš?”
“No…ja ani poriadne neviem, aj sa teším aj nie.”
“Som na tom rovnako. Idem sa osprchovať. Nemáš tu niekde uteráky? V mojej izbe nie sú.”
“Hej, sú v skrini.”

“Dikes…,” povedala Alicia a týmto slovkom ukončila náš dialóg. Pôjdem už spať, dnes toho na mňa bolo dosť, dobrú noc…
Ďalší diel: Myšlienky, Myšlienky...

pekný diel, pridaj okamžite nový

moj nazor poznas

Tento diel je trochu kratsi, a celkovo nezaujimavy, ale no ved co uz

Ráno som sa prebudila - víkend, bez školy, voľno. Potom sa mi v hlave ozval detský krik. Zatriasla som hlavou, prestal. Vážne z toho mám dilemu…

“No nazdar, kráska” Pozdravila ma mama a nasadila úsmev od ucha k uchu. “Ahoj, mami, čo máme na raňajky?”
“No, mysleli sme, že by sme s ockom mohli ísť nakupovať oblečenie a veci pre nového obyvateľa domu” Žmurkla zase s tým úsmevom. ”A ako vieš, preboha, čo to bude?”
“Neviem, ale mohli by sme…”
“Mami, buď realista, v koľkom dni/týždni/mesiaci vlastne si??”

“Som v druhom a pol mesiaci, Allison.”
“Dobre, ale veď to ešte nič nie je.” Mamina na mňa vyvalila oči.
“Nič?? Za 7 a pol mesiaca tu bude počuť detsky krik, nevieme čo to bude, a ani to nechceme vedieť.” Pozrela na mňa s prísnym úškrnom. ”Ok, a kde bude??”
“Nevieme, asi na chvíľu v našej izbe, a keď už sme pritom, prišla ti prihláška na vysokú.”

“Fakt??” Pozrela som prekvapene.
“Áno, ale musíš si opraviť biológiu.” Pozerala na mňa smutnejšie.
“Jasné, budem sa snažiť, učiteľke odišli hlasivky, tak budeme mat sekretárku, tá mi to opraví…”
“Ok, už len štipendium vypýtať, ale Allison, ak bude menej ako $500, pôjdeš na internát. ”Povedala poriadne vážne. ”Ale dobre, to viem už dávno…”
Bolo mi jedno či budem v prenájme, alebo na internáte, hlavne aby som bola s Jamesom.
“A volal ti James.” Povedala keď som vybrala prísady na cornflaky.

Letela som k telefónu, vyťukala číslo, a ozval sa Jamesov hlas: ”Ahoj, práve nie som pri telefóne, napíšte mi na moje ICQ-123-456-789. James Isbell. “

Išla som k počítaču, prihlásila sa na môj mail, značila sa tam obálka, s Jamesovým menom a textom:” Alli, dúfam že pôjdeš na vysokú, lebo mňa prijali, keby si si opravila biošku, odpíš.”
James je totižto chorý, a nejde do školy. Cely deň premýšľam len nad bračekom/sestričkou teraz som vyplňovala formulár o štipendií.
Ďalší diel - Štipendium? Bioška? Výhra? Prehra?
[b]Ok, a neskusajte to ICQ, to som len natukala

moj nazor poznas

„Vaše Štipendium má výšku 2.250$“
Vyšla mi hláška z počítača. Ale ako je to možné, to nemôže byť možné…
Hneď som si zapla mail. Zase tá stupídna obálka, ktorú som však “vybalila” opatrne, aby som ju náhodou nezmazala, alebo s ňou niečo nespravila, bola totižto od Berlinovej.
“Milá Allison,
Po preštudovaní tvojich výsledkov som zvážila, že nie si najhoršia žiačka, dokonca si veľmi dobrá, nemusíš si nič opravovať, so slečnou riaditeľkou sme o tom hovorili a povedala že sa lepšíš, nielen v správaní, ale aj v testoch. Ako už vieš, na našej škole sa dali získať len tri štipendia. Myslím normálne štipendia, nie výnimky pre siroty, a tak. Ty máš štipendia zo všetkých troch a to z: Keramiky+výtvarnej a textilného designu, to je spolu, Varenia, Biológie. Slečnu riaditeľku ohúrili tvoje karamelové múčniky poliate čokoládovou penou, gratulujem. Môžeš sa dostať na akúkoľvek univerzitu…
Tvoja Učiteľka Biológie, Slečna Berlinová
Po prečítaní mailu mi ruka skĺzla dolu zo stola, dotknutím studeného vzduchu, moju prekvapivú reakciu doplňovali aj neslušne otvorené ústa, a neskôr môj výkrik
“To je super! Mám veľké štipko od Berlinky!!!” Zvrieskla som a zaliezla do kuchyne za maminou.

“750$?”Odpovedala ochutnávajúc makaróny so syrom. Pritom si chytila jazyk, asi ju popálili…
“Áno, ale to iba za jeden predmet. Ja som to dostala za 3 predmety! Takže 3x 750$!”
Mama nechala varenie varením, a pozrela s prižmúreným okom…
“2.250$?”
“No hej! Ani nevieš aký veľký dom sa dá za to kúpiť!
“No…keď už sme pri toľkých peniazoch, môžeš so sebou vziať aj Aliciu.” Povedala a znova ochutnala, potom zdvihla svoj tenký ukazovák, a zavolala:
“Je obeeeed.”
“Čože? Aliciu za moje peniaze?, a veď ona ani nechce isť na vysokú…”
“Srdiečko, vždy bol môj sen dať ju tam, tak prečo nie, ona dostala len 5$.
“Od koho?” Opýtala som sa, lebo keď už tak málo tak ma zaujalo od akého dementa
“Hackerová, predpokladám za to, že Alice sa zdraví s tou ich malou husou.”
“Mohla som si myslieť.” Povedala som, mama zase zdvihla ukazovák, znova zhukla, “Je obeeeeed!”

A ja som si išla sadnúť za stôl. Uvažovala som nad tým, aké by to bolo bývať spolu s Jamesom, ale nie s Alice a jej frajerom, Stevnom…
Keď mama už tretíkrát zakričala vetu ‘Je obeeeed!’ nevydržala som a zakričala: ”Je obed, vy hlucháni!!!”
Skríkla som to tak hlasno, že som rada, že to nerozbilo misky, ktoré mama pokladala na stôl.
“Ďakujem, ale nemuselo to byť tak hlasno…”Prehlásila, keď som znížila tón hlasu, presnejšie, zdalo sa mi, že prichádzajú.

Ja som len kývla hlavou a pozrela na Aliciu, ktorá bola vyfintená, a to poriadne.
“Hej, kam ideš, predvádzať módu pre extravagantných somárov?” Poznamenala som na jej image, ktorý bol prehnane zničený samými šminkami.

“Ha, ha, ha…veľmi vtipné…musím ísť za riaditeľkou, máme schôdzku, ide mi ukázať v akom debilnom zapadlom internáte budem bývať.”
Povedala prirodzeným tónom, žiadnym takým, aký by sa dal z toho imagu očakávať..
Ako to pokračovalo sa dozviete v ďalšom diely -Sláva vyhráva!


A sorry, na fokach je taka mala chybicka, a to spalane makarony, ja viem mama mala viac cvivit varenie

dakujem moc babenky

neni zač a teraz si ho okamžite regni do súťae

mas zaco
krasny dielik

Dakujem

“Takto pôjdeš za Slečnou riaditeľkou??” Vygúlila oči matka a oco len kukal.
“Tak to teda nie! Choď sa prezliecť, a to okamžite!”Zasiahol po čumení na jej oblečenie.
“Ach bože, to som sa ani nemusela toľko maľovať…” Povedala Alicia keď odchádzala
“A áno, aj make-up daj slabší!”Zakričala po nej mama a hodila po mne úsmev.
Posilnila sa sústom makarónov na jej vidličke a pokračovala v debate okolo Alicie, mňa a môjho budúceho života…

“Takže, rozhodni sa, ešte sa Alice opýtam že či chce túto cestu uskutočniť, lebo vážne by som chcela aby sa vzdelávala na dobrej a slušnej univerzite po tvojom boku. Poznám ťa od narodenia Allison, viem že si zodpovedná a vedela by si sa o ňu postarať.”
Po vete si dala ďalšiu vidličku a nasadila pohľad smutného psa.
“Idem a je mi jedno ako!” Počuli sme Aliciin hlas z jej izby-asi si pripravovala reč s mamou, keď sem vstúpi.

“Ahojte, môžem ísť takto dúfam…”Prišla za nami v kratučkých šatoch. Divím sa, že jej vôbec niečo zakryli.”
Tatovi zabehli makaróny a znova vypúlil oči.
“Tatinov názor už poznáš, môj po tomto tone tiež…”Povedala mama tónom, aký už všetci poznáme. Tónom, ktorý používajú len vtedy keď sú také naštvaté, že nemajú slov.
“Idem,” povedala a bleskovým skokom zaliezla do izby.
“No, mami, ja neviem, predstavovala som si svoj život na vysokej škole inak.“

Zase ma Alicinka vyrušila, ktorá svojim ladným tónom prerušila moje slova. Prišla v nádhernom outfite, ktorý som si chcela dať na rozlúčkovú párty v škole.
“To nie, ved to bolo moje!!!”
Vykríkla som.Chcela som už vstať, ale Alicia sa bránila. Uviedla postoj juda,zatvárila sa ako najtvrdší boxer, zagánila na mňa a s krikom zabuchla dvere. Ja som len vzdychla.
“Kašli na rozlúčkovú párty, rozoberáme inú vec teraz,”snažila sa mama nadviazať na predošlú tému,tvoju a Aliciinu buducnost! "
Chcela som pokračovať, ale mama ma prerušila: ”Myslím,že je na to nezrelá.”
Povedala so smútkom v očiach a skleslo pozrela na svoje dno taniera.
“Mami, ale ona by asi ani nechcela.”

“Ja viem, idem do izby, pôjdem do potravín.”
Povedala a odišla od stola.
Oco zatvoril pusu, odsunul tanier, a povedal: ”Idem za ňou.”
Ukázala som mu nech ide, ja som si položila hlavu na stôl a pomyslela si-,Koľko trápení ma ešte čaká?´
Skoro najbežnejšia otázka ľudí…
Mamina si ju kladie asi zrovna teraz.Možno aj teraz,zároveň so mnou a hovorí - ,Prečo je ten život tak tažký?´
Na to odpovede nie sú. Môžete sa to pýtať dokola, aj tak vám to nepomôže…

Na to odpovede nie sú. Môžete sa to pýtať dokola, aj tak vám to nepomôže…
Zo snívania ma vyrušil telefón.
Pomalým krokom som išla k nemu, zdvihla sa a podvihlo sa mi jedno, druhé obočie, potom sa mi zvraštil a neskôr rozjasnil ksicht. Áno, bol to James. Mám zmiešané pocity už len keď poviem jeho meno.
“Ahoj, Allison, poviem ti strašnú správu…Nielen o Vysokej Skole ale aj o mne a mojom živote…” Pri týchto slovách som zbledla a začínali sa mi vynárať hrôzostrašné predstavy čo sa stalo, čo sa stane.

“Panebože, James čo ti je?” Bola som tak vystrašená, že čo sa stalo, že som si neuvedomila že kričím.
"Strácam chuť do života. Poď ,prosím ťa, do parku. Vysvetlím ti to. "
Pokračovanie nabudúce.
Diakritika:Alison22, Dakujem moc
Ok, neni to az take dramaticke, ale ved co odo mna cakat
Tak preto mi s tym pomohla Maggi, ako vidite dole.
No...dokoncila dramatiku

Ako povedal túto vetu, zrušil hovor a mne vyhŕkli slzy z očí…čo sa mu asi mohlo stať? Kládla som si zbytočné otázky a cítila slabosť v nohách. Pomaly som padala, klesala, plakala.

Keď som počula opätky svojej sestry postavila som sa a so sklonenou hlavou som sa išla obliecť teplejšie. Alicia sa na mňa iba prekvapene pozrela a išla ďalej.

Prišla som do izby, vybrala som narýchlo niečo a rýchlym krokom utekala do parku. Kašľala som na make-up. Bol rozmazaný, takisto ako okolie okolo mňa.

Čo mu asi je? Obklopovala som sa horou otázok, vyhýbajúc sa ľuďom. Prišla som na začiatok toho parku, kde sme mali naše prvé rande. Ach bože, koľko sa toho stalo odvtedy. Spomínala som a spomienky ma nútili myslieť na tie šťastné okamihy, začiatky našej lásky. Z usmievania ma prerušilo prudké zabrzdenie auta, škrípanie bŕzd a neskôr vykríknutie človeka.

Utekala som na miesto činu, a keď som uvidela čo sa stalo, vykríkla som “Volajte pomoc, prosím, nech mi nezomrie!!!”

Pod kolesami červeného Fordu ležalo Jamesove telo, bez známok života, bez pohnutia tam ležal ako mŕtvola psa, ktorý si pomýlil trasu. Plakala som, nevedela som čo mám skôr urobiť, ležať pri ňom a modliť sa aby prežil alebo zmlátiť toho čo ho zrazil alebo zavolať sanitku? Kričala som tam na každého okolo mňa, chytala a búchala im do pliec, potrebovala som ho zachrániť. Bola som v najväčšej kríze svojho života.

Nakoniec sa jeden starý plešatý chlap v elegantnom saku a nohaviciach rozhodol zavolať sanitku. “Ach nie, nezomieraj James“ kľakla som si k nemu na kolená, chytila jeho ruku. O chvíľu prišla sanitka. Naberala ho, dávala infúzie, oživovala, cítila som sa strašne…

Spýtala som či nemôžem byť s ním. Povedali, že nie ak nie som príslušník jeho rodiny.
Pomalým krokom som prišla domov, kde som buchla dverami, utekala do izby a nevyšla odtiaľ až do večera. Po 5 hodinách, keď sa mi už plakať nedalo, oči ma štípali a na koberci bol fľak od krvi z mojich rozbitých kolien. Keď som plakala pri Jamesovi rozbila som si ich popri tom. Nevadilo mi to. Najväčšia bolesť bola v srdci. Tá sa nedala zastaviť žiadnym obväzom, ani leukoplastom, iba jeho uzdravením. Pri jeho mene sa mi vybavovali spomienky, krásne, ale aj smutné…Nedokázala by som bez neho žiť, nie.

Prebudila som sa ráno, v mojej posteli, neprezlečená.

Mama sedela pri mne, ustrašenými očami na mňa hľadela, keď videla, že sa prebúdzam a kladiem moju nohu na studenú zem, usmiala sa a vstala. “Pozor na pravú nohu, Alli, máš rozbite koleno.” Prikývla som a mierila do kuchyne.
Mama ma nasledovala. “Allison, povieš mi čo sa stalo?” Pokračovala som v chôdzi, neobzerajúc sa. Mama ma jej studenou a starostlivou rukou chytila za plece. Cítila som, že sa jej ruka chveje, že ju ma studenú a slabú. “Nič.” Snažila som sa odpovedať aby o vyznelo ako pravda, ale znovu som sa rozplakala.

Objala som maminu a nechcela sa pohnúť. Mama plakala so mnou. “Mami, James umiera, zrazilo ho včera auto, ja, ja nevládzem žiť, musím ísť za ním, idem, ja, kde je, prežije to??” dala som najavo všetky moje emócie, všetko čo som mala na srdci mala mama pred sebou naservírované.

Miláčik, dnes nám volali s nemocnice, James sa ešte neprebral a nevyzerá to moc nádejne.” Povedala matka s plačom v očiach. Bola vydesená, ustráchaná mojou nasledujúcou otázkou, alebo odpoveďou. “Ja som iba vzdychla, zaplakala a povedala ”idem za ním.” Neprezliekala som sa, veď tu ide aj o môj život. Ak jeho život skončí teraz, takto, tak ja skončím svoj tiež…

Najprv som išla pomalým, zúfalým krokom, potom som zrýchlila a nakoniec som šprintovala. Keď som prišla do nemocnice Wayna Cullena, ku ktorej sa pripájala aj menšia nemocnica pre ľudí s ukrutnými úrazmi -nemocnica Danielly Izzovej. Zašla som do Waynovej, tej väčšej…dúfala som že bude tam, lebo ak by bol v tej druhej, tak…
Pokračovanie nabudúce
Oooops, Diakritika:Lincey, skoro by som na moje srdiecko zabudla
Sorry Lin

Prišla som na recepciu a začalo ma hrozne pichať v nohe. Začala som vrieskať bolesťou, nevedela som to vydržať, napokon ta dáma čo bola za pultom prišla za mnou, pozrela mi na nohu, zbledla a utekala zavolať pomoc. Tí mi hneď pichli injekciu proti bolesti, a pýtali sa ma na rôzne otázky.
“Ahoj, som doktor Dred Avalos,” prihovoril sa mi chlap s južanským výzorom a nasadzoval si rukavice na ruky. Nikdy ma nenapadlo, že rozbité koleno môže toto spôsobiť …
“Dobrý deň,” zmohla som sa medzi ukrutnou bolesťou len na pozdrav.
Zatiaľ prišla do bielej miestnosti ktorú sme obývali ja, doktor Avalos, pár chlapov čo sa ma snažili upokojiť a mladá černoška s notesom.
“Volali ste ma?...”
Potom prišla ku mne, nasadila si rukavice čo mala v náprsnom vrecku spolu s tými paličkami, čo používajú doktori pri vyšetrení hrdla a pozrela sa na moje krvácajúce koleno, z ktorého som už skoro ani nevidela. Bola to strašná bolesť.
Tá žena hodila notes po mužovi s visačkou ”John Baxton” a ten hneď po chytení ho sa ma začal pýtať : “Ahoj, som John, ako sa voláš ty?”
So slabosťou a vyčerpanosťou v hlase som mu povedala : “Allison Atchinson” . Chlap si ma premeral od hlavy až po paty, a rýchlo si zapísal moje meno na čistú stránku notesu.
“Tvoja adresa?” Nestihla som povedať, lebo sa mi zavreli oči a posledne čo som počula bol zhon doktorov, pichnutie do kolena, infúzia do ruky, oživovanie, a potom už len pípanie prístrojov…
Zdalo sa mi, že som bola s Jamesom, mazlili sme sa pri prekrásnom pikniku, James griloval, stále sme sa smiali. Zrazu ale prišla znova bolesť do kolena…tá ukrutná bolesť, ktorú som už nechcela cítiť…
Prebrala som sa cela spotená v nemocničnej posteli. Vonku za oknom a žalúziami bol doktor rozprávajúci sa s plačúcou mamou a smutným otcom. Potom doktor odišiel, a nechal mamu samotnú, objímajúc sa s tatom. Chcela som ísť za nimi, povedať že mi nič nie je, že som v poriadku a nič už nebolí. Pohla som s rukou, ale mala som ju pripojenú na zväzok hadičiek, ktoré boli vpichnuté do mojich rúk. Skúšala som pohnúť nohou, nedalo sa, odokryla som deku, noha bola vo veľkej sadre. Skúšala som pohnúť ďalšou, ale bola som slabá. Noha mi padla po každom zdvihnutí, hoci bolo aj centimetrové…
Mama pozrela smerom kde som skúšala pracú mojich nôh, vyvalila oči a utekala za mnou. Keď ma ocko uvidel, tiež sa rozbehol a mal slzy na krajíčku.
“Mami, čo je, prečo som tu, čo mi robili?” Vyvalila som to čo mám na srdci mame.
“Srdiečko, nebolo to len rozbite koleno, mala si tam…no.. rakovinu,” povedala. Pri poslednom slove sa postavila, otočila sa mi chrbtom aby som nevidela že si utiera slzy, čo som vedela lebo aj ja som ich mala na krajíčku. “A- a už mi nič nie je??”
“Nie, plačem od šťastia, vybrali ti to, ale budeš mat túto odpornú sadru asi 2 mesiace…,”
povedala s úsmevom. “Hm, super.” Povedala som a sklonila hlavu. “Alebo potom vozíček,” doplnila.
“Sadry milujem ,” volala som s úsmevom. „ Potom sme sa ešte smiali. Nálada sa mi zdvihla. Až do vtedy kým som sa nespýtala : “A kde je James??” Mama sklopila hlavu ako ja pred chvíľou a povedala : “Nikto nevie. Prebral sa z kómy a keď to zistili už nebol v izbe..,” povedala. Mne sa hrnuli slzy do očí a nakoniec som začala zo zúfalosti škriekať. Nevedela som čo skôr spraviť. Rozbila som vázu vedľa mňa, rozsypala bomboniéru. Potom prišli nejakí chlapi a pichli mi injekciu na upokojenie, po ktorej som spala ako bábätko. Prebrala som sa znova až za 2 dni.
Ale čo to? Kde? Veď toto som už niekde videla…
Pokračovanie nabudúce .
Taakze...neni o diel, ale len MEDZIDIEL
Nestihla som nafotit, nechcela so vsetkych dlho necgat cakat, takze, bez fotieek ale je.
Prosim, aby ste sa nepytali otazky--"A kde su fotky? --
Lebo mne je vazne luto ze tu nie su...
Prijemne citanie! :wink:
Diakritika:Alison22

pekny medzidielik

velmi velmi sa mi paci tvoj medzidielik super pokracuj